m menu image  m home m cart

Jazyk

Slovencina  Cestina  

Premlčanie

Premlčanie pri absolútnych obchodoch uzatváraných so spotrebiteľmi

.V posledných rokoch sa aplikačná prax musela vysporiadať so zdanlivou kolíziou novej právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a výlučnej pôsobnosti Obchodného zákonníka v oblasti tzv. absolútnych obchodov.

Dva druhy absolútnych obchodov podľa povahy zmluvných strán

Hoci ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, v praxi má práve povaha účastníkov na podstatnú časť obsahu uvedených vzťahov značný vplyv. Najvýraznejším spôsobom sa to prejavuje práve v oblasti bankových obchodov, kde na jednej strane vystupuje banka ako profesionálny obchodník, zatiaľ čo na druhej stojí v mnohých prípadoch bežný spotrebiteľ. Z uvedeného dôvodu bol (pod vplyvom európskeho práva) prijatý zákon č.  258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (dnes už nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) a zákon č. 150/2004 Z. z., ktorý do Občianskeho zákonníka včlenil ustanovenia o tzv. spotrebiteľských zmluvách.

Prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo (počínajúc od 1. 4. 2004) k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov na dve kategórie. Prvú tvoria obchodno-právne záväzkové vzťahy medzi dvoma podnikateľmi (tzv. B2B vzťahy). Druhú skupinu predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (resp. v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľom) a spotrebiteľom (tzv. B2C vzťahy).

Pre B2B vzťahy platí, že sa posudzujú v režime obchodno-právnej úpravy a uplatnia sa v nich v zásade všetky ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú určitú problematiku duplicitne s Občianskym zákonníkom (t. j. napr. dĺžka všeobecnej premlčacej doby). Pri B2C vzťahoch je nutné vždy pamätať na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanoví, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Premlčanie nárokov z absolútnych obchodov uzatvorených v režime B2C

Všeobecná premlčacia doba pre obchodno-právne vzťahy je podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka štvorročná, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníku právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz. Postavenie dlžníka v obchodno-právnych vzťahoch je teda podstatne nevýhodnejšie, pretože dlžník musí čeliť dlhšiemu obdobiu neistoty, v ktorom môže veriteľ súdne uplatniť svoj nárok bez rizika úspešného vznesenia námietky premlčania. Po zakotvení právnej úpravy korigujúcej tvrdosti obchodno-právnych noriem na prospech spotrebiteľov bolo teda len otázkou času, kedy dlžníci – spotrebitelia – v rámci súdnych konaní o nároky z absolútnych obchodno‑právnych vzťahov poukážu na rozdielnu dĺžku premlčacej doby a budú žiadať, aby sa v ich prípade v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikovala kratšia, t. j. trojročná premlčacia doba.

Slovenská súdna prax sa k otázke aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch B2C postavila kladne (i keď nie bez výnimky). Najčastejšie sa dĺžka premlčacej doby riešila vo vzťahu k nárokom vyplývajúcim z rôznych druhov úverových zmlúv.

Trojročná premlčacia doba bola napríklad aplikovaná v spore zo zmluvy o úvere, ktorá bola posúdená ako spotrebiteľská, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva spĺňala i charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred jej uzavretím.

Ako spotrebiteľská zmluva bola v súdnej praxi vyhodnotená aj zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a to opäť s odkazom na skutočnosť, že išlo o typickú formulárovú zmluvu, v ktorej na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ. Súd výslovne uviedol, že aj napriek skutočnosti, že posudzovaná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere má charakter obchodno-právny, keďže ide o zmluvu uvedenú v ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, teda tzv. „absolútny obchod“, súčasne však ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej. Normy obchodného práva sú pre právne vzťahy vyplývajúce z takýchto zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov.

Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter (nepriamo) odobril aj Ústavný súd SR, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery.

Aj napriek množstvu rozhodnutí priznávajúcich spotrebiteľovi pri nárokoch z absolútnych obchodno-právnych zmlúv benefícium kratšej premlčacej doby sa však v súdnej praxi vyskytli aj v nedávnej dobe prípady, keď súd v spotrebiteľskej zmluve o revolvingovom úvere a o vydaní a používaní kreditnej karty aplikoval obchodno‑právnu premlčaciu dobu v dĺžke štyroch rokov. V tejto súvislosti je zaujímavé porovnanie s českou súdnou praxou, ktorá sa s analogickou právnou úpravou vysporiadala tak, že aj na absolútne obchodné záväzkové vzťahy majúce spotrebiteľský charakter aplikuje štvorročnú premlčaciu dobu, pretože právna úprava chrániaca spotrebiteľa podľa judikatúry vyšších súdov neodôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Úprava premlčania zároveň nie je úpravou, ktorá má smerovať k ochrane spotrebiteľa, pretože odlišná dĺžka premlčacej doby v Občianskom a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých ani jeden nesmeruje k ochrane spotrebiteľa.

Premlčacia doba nároku na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov

V súvislosti so spoplatnením vedenia účtu majiteľa cenných papierov Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „Centrálny depozitár“) a hromadným podávaním žalôb za účelom vymoženia odplaty za vedenie účtu sa v poslednej dobe vynorila otázka, akej právnej úprave bude podliehať premlčanie nároku na predmetnú odplatu.

Autor: Mgr. Barbora Hodasová

Zdroj: epi.sk



Pre vás od nás

PLENKALL homepge