m menu image  m home m cart

Jazyk

Slovencina  Cestina  

Ako žiadať o podnikateľský úver

Plánujete žiadať o podnikateľský úver? Pred návštevou banky si pripravte odpovede na možné otázky, eliminujete tým riziká zamietnutia vašej žiadosti, prípadne pri žiadaní o úver požiadajte o asistenciu externého finančného poradcu.

Prísť do banky bez akejkoľvek prípravy a požiadať o podnikateľský úver je veľmi nerozvážne, pretože banka dnes podnikateľovi finančné prostriedky požičia len v prípade, ak ju dostatočne presvedčí o tom, že požičané peniaze vráti aj s úrokom bez omeškania. Na prvé predúverové rokovanie je oveľa rozumnejšie sa vopred pripraviť a priniesť so sebou základné podklady týkajúce sa vašej spoločnosti. Doba, kedy bol pre banky typický prebytok likvidity a voľné zdroje priam rozdávali, už dávno pominula.

V nasledujúcom príspevku sa zameriame na:

* Čo je zakázané, čo je rizikové, čo naopak môže pomôcť
* Základné pojmy užitočné pre žiadateľa o podnikateľský úver
* Developerský úver
* Podnikateľský plán + príklad
* SZRB poskytuje záruky za úvery
* Prílohy

Nižšie uvádzame základné podklady, ktoré požaduje banka od žiadateľa o úver:

1. účtovné výkazy spoločnosti – súvaha (alternatívne pri jednoduchom účtovníctve výkaz o majetku a záväzkoch), výkaz ziskov a strát (alternatívne pri jednoduchom účtovníctve výkaz o príjmoch a výdavkoch), daňové priznanie a potvrdenie o podaní daňového priznania za posledné dve ukončené účtovné obdobia a priebežné účtovné výkazy za posledný uzavretý kvartál,
2. výpis z obchodného registra použiteľný na právne úkony nie starší ako dva mesiace (v závislosti od banky niekedy postačí aj starší výpis s kolkom a aktuálny výpis z internetu),
3. doklady preukazujúce primárnu návratnosť úveru, t. j. z čoho bude mať podnikateľ žiadajúci o úver tržby v najbližšom období – odberateľské zmluvy, zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a pod.,
4. doklady preukazujúce zabezpečenie úveru – list vlastníctva k pozemku a k nehnuteľnosti, znalecký posudok v tlačenej podobe a na CD,
5. doklady k možnému ručeniu treťou stranou – položky 1 až 4 za inú spoločnosť, ktorá je ochotná ručiť žiadateľovi o úver,
6. v prípade developerského projektu alebo investičného úveru podnikateľský plán, v ktorom podnikateľ v textovej forme zdokumentuje, prečo by mal byť jeho projekt úspešný, kvantifikuje očakávaný cash flow investície a spracuje finančnú projekciu vo forme účtovných výkazov (súvaha a výkaz ziskov a strát) po dobu splácania úveru,
7. iné doplňujúce materiály ako sú získané certifikáty, licencie, fotodokumentácia existujúcich prevádzok a pod.

Čo je zakázané, čo je rizikové, čo naopak môže pomôcť

Každá banka má svoje interné „KO kritériá“, na základe ktorých môže žiadosť podnikateľa okamžite zamietnuť. Väčšinou medzi tieto radíme:

* start-up spoločnosti (novozaložené spoločnosti) bez preukázateľného odbytu,
* spoločnosti s históriou kratšou ako 2 roky hospodáriace v tzv. červených číslach, t. j. dosahujúce stratu,
* záporné vlastné imanie spoločnosti na konci účtovného roka,
* predmety podnikania súvisiace s prevádzkovaním hazardných hier, obchodu so zbraňami a i.,
* personálne prepojené spoločnosti s osobami, ktoré sú na „black liste“ banky, t. j. v zozname nežiaducich klientov z dôvodu minulých delikvencií (napr. týkajúcich sa platobnej disciplíny pri splácaní predchádzajúceho úveru) alebo z dôvodu páchania trestnej činnosti,
* spoločnosti, ktoré dlžia prednostným veriteľom (daňový úrad, Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne).

Okrem zakázaných oblastí podnikania banky každoročne aktualizujú svoj zoznam rizikových oblastí podľa odvetví podnikania, ktoré sú v úpadku globálne v rámci hospodárstva alebo odvetvia, v ktorých banke opakovane zostali nesplatené úvery (úvery po lehote splatnosti a úvery vo vymáhaní). Tieto sa u jednotlivých kritérií bánk líšia, ale štandardne medzi rizikové oblasti podnikania banky radia:

* stavebnú činnosť v malom rozsahu,
* developerské projekty bez dostatočnej histórie podnikateľa a bez dostatočného predpredaja bytov,
* hotelierstvo a podnikanie v gastronómii,
* podnikanie naviazané na automobilový priemysel, logistika, dodávatelia súčastí a pod.,
* autoservisy a predajcovia automobilov,
* iné odvetvia v závislosti od banky.

Pri žiadaní o úver je pozitívne, keď podnikateľ predloží napríklad zmluvne podložený budúci odbyt svojich výrobkov alebo služieb, prípadne predloží zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách, ak ide o developerský projekt. Kladne je hodnotená aj možnosť ručenia treťou stranou, ktorá má za sebou úspešnú podnikateľskú históriu, respektíve disponuje nehnuteľným majetkom.

Základné pojmy užitočné pre žiadateľa o podnikateľský úver

Od tretieho kvartálu roku 2008 banky spozorneli po tom, čo najmä v Severnej Amerike a západnej Európe poskytli veľké množstvo úverov krytých nehnuteľnosťami, ktorých hodnota náhle začala prudko klesať a tieto úvery neboli kryté adekvátnym kolaterálom (hodnotou zabezpečujúcou bankový úver, tzv. sekundárne zabezpečenie). Nielen preto, ale aj z iných dôvodov banku zaujíma najmä primárna návratnosť splácania podnikateľského úveru, čiže zdroje, z ktorých bude podnikateľ splácať svoj investičný alebo prevádzkový úver. Najprv si však treba položiť otázku, na čo vlastne úverové zdroje potrebujete, t. j. na aký účel a na aké dlhé obdobie.

Podľa toho, či podnikateľ potrebuje financovať prevádzkovú réžiu alebo sa chystá investovať do hmotného majetku firmy (kúpa automobilu/zariadenia, kúpa/výstavba vlastných obchodných, skladových alebo kancelárskych priestorov), rozlišujeme úvery na prevádzkové a investičné. Prevádzkové úvery sa štandardne poskytujú na krátke obdobie, spravidla na jeden rok, pričom účelom je financovanie časového nesúladu medzi inkasom tržieb od konečných klientov a vynakladaním nákladov na úhrady za materiál alebo tovar v prospech dodávateľov. Tieto úvery banka poskytuje aj na prefinancovanie vratiek DPH.

Prevádzkový úver sa poskytuje účelovo, kedy sa čerpá na základe predložených dodávateľských faktúr priamo v prospech účtu dodávateľa, alebo bezúčelovo, a to formou kontokorentu. Kontokorent predstavuje povolený debet na bežnom podnikateľskom účte, pričom jeho výška sa odvodzuje od obratu spoločnosti za posledné ukončené účtovné obdobie. Banky tieto úvery poskytujú štandardne v objeme jednomesačných tržieb, maximálne vo výške 10 – 15 % ročných tržieb. Výnimkou môže byť situácia, kedy má podnikateľ uzatvorený bonitný kontrakt o dodávke svojich výrobkov a je vysoko pravdepodobné, že odberateľom je bonitná firma, ktorá uhradí svoje záväzky riadne a načas po splnení zmluvných dodacích podmienok. Vtedy je banka naklonená riešiť takýto prípad individuálne a výška prevádzkového úveru závisí od bonity žiadateľa aj odberateľa.

Je nesprávne a priam nevhodné, aby sa pomocou prevádzkových úverov financovali investičné aktivity spoločnosti, pretože tie väčšinou nie je možné splatiť do jedného roka a v prípade neobnovenia prevádzkového úveru po roku vzniká hrozba, že podnikateľ nebude schopný splatiť úver naraz z bežných tržieb. Preto napríklad pri kúpe obchodných priestorov by mala spoločnosť žiadať o investičný úver so splatnosťou 7 až 10 rokov. Keďže dlhodobé zdroje sú pre banku relatívne drahé, uprednostňujú poskytovanie takýchto úverov na strednodobý horizont v trvaní 5 až 7 rokov. Výnimkou sú tzv. kvázi hypotekárne úvery určené pre podnikateľov, ktorí kupujú vlastnú nehnuteľnosť a uprednostňujú tak splácanie úveru pred platením nájomného.

Celý článok nájdete v EPI produktochOdborné články: www.epi.sk

CZIN.eu
Pozri.sk - vyhľadávač




Pre vás od nás

PLENKALL homepge