Každý nositeľ priezviska  Bezděk je zvedavý odkiaľ pochádza toto meno, kto boli jeho predkovia, aké má korene, aká krv pulzuje v jeho žilách, ...
     První zmínky o jménu Bezděkov jsou známi již z roku 1234, kdy je zmínka o Eblinu z Bezděkova. Podle různých zdrojů se dá předpokládat, že všechny vesnice mají společný kořen a to je zámek Bezděkov. Pokaždé, když se zkoumá obec, je upomínka o prvotním zakladateli, tím je zpravidla vladyka.
      V roku 1234 bola vybudovaná tvrz Bezdekow, okr. Klatovy. táto bola neskôr prebudovaná na zámok Bezděkov. Vybudovaná bola pravdepodobne z poverenia Přemysla Otakara II, kráľa českého. Kto bol poverený touto výstavbou a aké boli v skutočnosti k tomu dôvody, môžeme len predpokladať. Možno išlo o obecnú správu, možno v tom bol výber vtedajších daní. Predpokladajme, že tvrz bola vybudovaná za účelom výberu daní. Dnes si vieme živo predstaviť, že daňovému úradníkovi asi nikto nebude ďakovať za výber daní. Práve z tejto činnosti by som tipoval vznik mena „bez ďakovania“ - „bez vděky“ - „bezděkow“. Je to prinajmenšom možný spôsob tvorby tohto podstatného mena. Ak budeme na území Čiech sledovať rozloženie sídel s menom Bezděkov, zistíme, že mohol existovať akýsi systém pre pokrytie územia a teda docela možný výkon správy daní. Za predpokladu, že takto to akosi bolo, vývoj bol takýto:

       V dôsledku rozširovania pôsobenia povinností dvorana Bezděka (možno potomka, možno daňového vyberača, možno zemana, možno vladyka), boli budované sídla, ktoré niesli meno Bezděkow. Podľa archeologického prieskumu v Domažliciach - Bezděkovské předmestí, jednalo sa o sídla, ktoré boli bez ochranného múru a tak boli otvorené pre rozširovanie. Mohlo tak dochádzať k akémusi otvorenému systému pre prístupnosť verejnosti. Tieto sídla sa budovali okolo základnej budovy a tou bola villa - tvrz - väčší dom - sídlo Bezděka. V historických záznamoch sa hovorí „ves lidí  Bezděkových“ a spomína sa tiež „Bezděkúv dvůr“ z ktorého neskôr vznikali osady - obce. Tým možno podporiť teóriu o pôvode týchto úradníkov, ktorý konali v rámci dedičného titulu, alebo z poverenia. Ak by sa sledoval tok budovania, možno predpokladať, že išlo o potomkov prvého Bezděka, ktorý bol zakladateľom pred v rokom 1234 villy Bezděkow pri meste Klatovy. V starých dobách sa toto meno vyskytuje veľmi vzácne a to je asi dôvod, že nie mnohý mohli túto činnosť vykonávať. Teda výber daní a poplatkov, alebo zemanskú správu.

        Že tento systém bol účinný, je možno predpokladať s vývoja sídel a neskôr aj pomenovania rybníka, ktorý nesie toto meno. Kopec s týmto menom by sa dal  prisúdil zabezpečeniu  Bezděka  pre praktické účely a teda palivo a kurivo do kuchyne. Nesporne k tomu patrili aj poľovné revíry, čo bola zásobáreň potravín priam ideálna. V tom období jednoznačne prevažovali hmotné hodnoty nad peňažnými a tak zabezpečenie týmto smerom je viac ako účelové.

        Ak posúdime čo vykonával tento Bezděk, jeho potomkovia nepadli ďaleko od stromu. Sú medzi nimi stavitelia, bankáry, kňazi, vedecký pracovníci, mykológovia, atď. Že by to bol odkaz DNA?
Zámek Bezděkov
* pseudogotický zámek z roku 1855, s nímž tvoří celek empírové budovy hospodářského dvora. Původní tvrz ze 14. století (majetek Eblina z Bezděkova). Střídala majitele, postupně obnovována a počátkem 18. století přestavěna na zámek. Patrová obdélná budova s hranolovou věží (zřejmě zbytek původní tvrze) a plochou střechou, další 2 věže v nárožích. Součástí zámku empírové budovy hospodářského dvora.
 
pozicky, uvery
WYSIWYG Web Builder